Úvodná stránka > SVEDECTVÁ: Orátenie ateistu a požehnanie v plodnosti na zjavení Panny Márie v Dechticiach
SVEDECTVÁ: Orátenie ateistu a požehnanie v plodnosti na zjavení Panny Márie v Dechticiach
19.05.2012 18:16
Obrátenie Michala z Košece
Do svojich 17-tich rokov som bol ateista. Vysmieval som sa zo Sv. Cirkvi, náboženstva z Pána Boha… Veci sa však postupne začali meniť a ja som postupne spoznával, že tu BOH predsa len bude existovať.
V roku 2000 som dostal knižku o Lurdoch a chcel som si pozrieť o Lurdoch niečo aj na internete. Preto som zadal do vyhľadávača slovo Lurdy. Bol som ale prekvapený, keď namiesto toho som hneď uvidel “zjavenie Panny Márie v Dechticiach“. Niečo ma tam jednoducho silno priťahovalo, priam magnetizovalo. A tak som sa tam v roku 2000 – roku plných milosti vybral na púť.
Keď nás kňaz vyzval, aby sme pokľakli pod krížom, ktorý bol veľmi zneuctený, pocítil som teplo, ktoré do mňa začalo vstupovať v oblasti hrudníka zo smeru kríža. Bolo to veľmi prijemne teplo o priemere asi 20 cm. Spredu to teplo ako lúč vstupovalo a na chrbte to teplo zase vystupovalo. V ten deň bolo dosť chladno, bolo upršané počasie. Ale mne bolo tak príjemne teplo, že som sa vyzliekol z bundy . So mnou tak urobilo asi 5 ľudí. Otec mi potom hovoril, ako tam bolo zima.
Keď sme vyšli po krížovej ceste na Boričky, miesto zjavenia Panny Márie, padol som na kolená a počas zjavenia Panny Márie som hrozne plakal. Nikdy v živote som tak neplakal. Prosil som o odpustenie hriechov, pretože som cítil z vlastných hriechov obrovsky ťaživý pocit. A veľmi som to ľutoval. Veľmi som prosil Pána Ježiša, aby urobil srdce moje podľa Srdca Svojho. V tom sa zo mňa všetko vylialo. Nedá sa to popísať. To môže pochopiť len niekto, komu sa to stalo. Nezostalo vo mne nič, len poznanie, že ON je veľký a milosrdný BOH a ja veľký hriešnik. Okrem toho nezostalo vo mne absolútne nič. Stále som hrozne plakal. Počas zjavenia dosť silno pršalo. Potom ma náhle niečo naplnilo a ja som všetko zrazu videl inak. Videl som odlesk BOŽEJ slávy a dôkaz JEHO existencie skoro všade, v rastlinách , v prírode. Dookola samé svedectvo a jasný dokaz BOŽEJ existencie. Ale nebolo to len to. Pán BOH sa mi dal spoznať. Začal som chápať a vidieť veci tak, ako som ich nikdy ani nevidel, ani nevnímal. Bol som z toho všetkého hrozne zmätený, nevedel som čo to malo znamenať. Absolútne som nechápal, čo sa to vlastne stalo.
Počas zjavenia 9.7.2000 Panna Maria odovzdala prostredníctvom Martina toto posolstvo:
“Moje deti,
dnes vás volám a pozývam vás, aby ste svoje srdcia odovzdali Ježišovi s úmyslom, aby ich pretvoril na obraz svojho Srdca. Deti, snažte sa viac mlčať a viac počúvať. Načúvajte svojím srdcom a počúvajte, čo vám Ježiš doň vraví. Ak budete načúvať, pochopíte mnohé veci, ktoré vám predtým boli skryté a nejasné. Ak dáte Ježišovi svoje srdcia a budete mu načúvať, budete môcť splniť Božiu vôľu omnoho lepšie a dôkladnejšie než predtým. Deti moje, nasledujte Ježiša v tichosti a pokore srdca.
Ďakujem vám, že ste počuli moje volanie.”
Mne sa to presne stalo. Bol som z toho hrozne zmätený. Vedel som , že si to nemôžem nechať len pre seba a tak som toto svedectvo odovzdal do rúk otca arcibiskupa Sokola, pretože on zriadil komisiu na preskúmanie udalostí v Dechticiach.
Od toho dňa som radikálne zmenil svoj život. Obrátil som sa k Bohu a snažím sa HO nasledovať aj keď je to veľa kráť veľmi náročné. Zo zdravotných dôvodov som prestal držať síce pôst o chlebe a vode, avšak snažím sa dávať viac lásku Pánovi a ľuďom v mojom okolí. Zostal som verný modlitbe sv.ruženca, snažím sa ho pomodliť každý deň. Po mojom obrátení som zažíval obrovské zmetenie. Teraz je to už zväčša pokoj a jemná radosť v duši. Pán JEŽIŠ ma používa ako nehodný nástroj, aby som Radostnú zvesť prinášal iným. Snažím sa venovať charite, životu vo farnosti, spoluorganizujem kresťanské gospelové podujatia, som animátor pre birmovancov. Tieto veci nevymenovávam preto, aby som sa pred vami chválil, ale aby som dosvedčil, že moje obrátenie bolo skutočné, pravdivé a trvalé.
Dlho som toto svedectvo vydával len malému okruhu ľudí, lebo to je pre mňa veľmi osobné a intímne. Nechcel som, aby to niekto znehodnotil. No pociťujem potrebu odovzdať toto svedectvo do rúk Tej, ktorá mi tento zázrak vyprosila. Pociťujem v sebe hlbokú túžbu sa veľmi poďakovať za túto obrovskú milosť Božiu.
Ďakujem Panna Mária , ďakujem PANE JEŽIŠU. Ing. Michal RafajV Košeci 25.04.2010 Košeca
V Dechticiach sme si vyprosili dieťatko
Všetko sa to začalo v roku 2006, bola sobota. Pre mňa a môjho budúceho manžela –Danka veľmi významný a dôležitý deň v živote. V tento deň sme si pred Pánom sľúbili vernosť a povedali svoje ÁNO.
Viete ako to býva, mladým manželom blahoželajú a prajú veľa šťastia, zdravia a medzi iným, obyčajne prajú aj do roka proroka. Pamätám sa, že Danko, vtedy povedal, kiežby bol ten prorok.
Ale do roka žiadne dieťatko neprišlo a ani potom neskôr, ani po dvoch, troch rokoch a ani ďalšie roky potom. Mnoho známych a priateľov nám často posúvali tú známu vetu, no a čo detičky? Či ešte váhame, či rozmýšľame, či ešte nechceme, či máme veľa práce, lebo roky utekajú a aby sme neprešvihli „správny čas,“ lebo biologické hodiny nestoja, ale bežia rýchlo ďalej.
My sme to cítili úplne inak. Nikdy sme si veľké veci neplánovali, hoci v tejto dobe je to samozrejmé. Celú budúcnosť našej rodiny so všetkým sme odovzdali Pánovi. Od Neho sme očakávali kedy a koľko budeme mať deti, pretože vieme a veríme, že to nie je v našej moci. Avšak od svadby sme po dieťatku túžili. Vždy sme sa modlili spolu s manželom a medzi inými modlitbami sme mali aj modlitbu manželov, kde je aj prosba, aby sme prijali deti ako Boží dar a aby sme im boli prvými a pravými svedkami viery. Vždy sa mi tlačili slzy do očí, keď som vyslovovala túto časť modlitby, že my ešte dieťatko nemáme. S veľkou túžbou v srdci vždy som si vzdychla: „Bože, aspoň jedno dieťatko prosím.“
V roku 2009 sme sa cez časopis M Rosa s prekvapením dočítali, že na Slovensku je dedinka DECHTICE, kde už veľa rokov prichádza Matka Božia, ktorá sa tam predstavila ako Kráľovná pomoci.
Dostali sme veľkú túžbu ísť do Dechtíc. Práve v časopise M Rosa manžel našiel aj telefonický kontakt na pani do Prešova, ktorá púte do Dechtíc organizuje. Danko zavolal a my sme sa pridali k prešovským pútnikom. Bolo to niečo nádherné, aký pokoj a radosť sme zažívali už aj cestou tam. V autobuse okrem modlitieb sme sa veľa dozvedeli aj o príchodoch Panny Márie o Jej odkazoch, ktoré dáva cez vizionárov, o Božom pláne, ktorý Panna Mária plní s Jej príchodmi, o množstve obrátených ľudí, uzdravených a nespočetných svedectiev ľudí, ktorí našli v živote vieru, pokoj, odpustenie a nový štart do života. Vtedy sme si s manželom povedali: „Kde sme tie celé roky boli, že sme sa to skôr nedozvedeli?“
Veľmi sme si to miesto zaľúbili a keď sme mohli s veľkou radosťou v srdci sme do Dechtíc išli.
Prišiel deň 21.05.2011 a my sme sa opäť vybrali s prešovskými pútnikmi za Kráľovnou pomoci. Bol práve Deň Matiek. V ten deň som mala v srdci veľkú prosbu k Panne Márii. Cestou som uvažovala nad tým, či mám Kráľovnú pomoci poprosiť, o to po čom veľmi túžim. Aj keď viem, že Ona predsa naše prosby vie a vidí do nášho srdca. Ale som sa pevne rozhodla a počas zjavenia vyšla mi zo srdca aj moja prosba. Povedala som Panne Márii: „Mária Maminka naša, Ty vieš po čom tak veľmi s manželom túžime, prosím o dieťatko, ale ak je Božia vôľa iná, daj mi silu, aby som to dokázala prijať.“ V tej chvíli ma prenikol taký pokoj, ktorý som nikdy dovtedy nepocítila, vždy mi bolo skôr do plaču, ale vtedy som pocítila, akoby Matka Božia stála pri mne ako moja najdrahšia maminka, ktorá vie čo ma trápi. Po zjavení sme sa domodlili spolu s vizionármi. Martin nám odovzdal posolstvo: Keď Panna Mária prišla, mala otvorenú náruč. S veľkou láskou všetkých pozdravila a povedala, že vidí veľkú lásku, ktorú sme priniesli vo svojich srdciach. Martin sa spolu s Pannou Máriou modlil za všetkých prítomných, chorých a za všetko, s čím sme prišli. Panna Mária ešte povedala: „Deti moje, za vašu lásku, každý jeden z vás pocíti moje objatie a všetko o čo ste prosili, ponáram do svojej lásky.” Panna Mária dala ešte jeden výnimočný odkaz, aby sme sa spojili a viedli modlitby chvál, aby sa naše srdcia otvorili pre Božiu lásku, aby sme zakúsili ako nás Pán Boh miluje, aby sme tak oslavovali Nebeského OTCA.
Všetko to bolo prekrásne a ja som naozaj to objatie Panny Márie precítila a lásku Nebeského OTCA.
Domov som odchádzala s veľkým pokojom a radosťou v srdci. O dva mesiace na to som zistila, že DAR ktorý sme toľko rokov túžili, nám Panna Mária vyprosila.
Pri ďalších pútiach sme sa s touto radostnou správou podelili aj s ľuďmi v autobuse. Ďakovali sme všetkým, ktorí sa za nás modlili a videli sme radosť priateľov, ale aj neznámych ľudí. Je marec, pôstny čas a my s modlitbami na perách očakávame narodenie nášho synčeka Tobiaška. Ak Pán Boh dá, mal by prísť na tento svet na Veľkonočný pondelok.
Odkazujeme všetkým, ktorý túžia po dieťatku, aby nikdy nezabúdali na to, že Pán je prvý, ktorého prosíme a ktorému za všetko ďakujeme, a keď našu dôveru vložíme do rúk Panny Márie a spolu s Ňou prosíme, tak ten nekonečne dobrý Nebeský OTEC sa o nás postará a dá o čo prosíme.
Nedajte sa zatiahnuť do pokušení tohto sveta, pre vašu veľkú túžbu. Aj nám, ako aj mnohým iným manželským párom lekár odporúčal, rôzne spôsoby a vyšetrenia, ktoré sa tomuto svetu zdajú normálne, ako je umelé oplodnenie, potom rôzne vyšetrenia počas tehotenstva, ktoré môžu aj ublížiť, napr. či naše dieťatko nebude postihnuté a že ešte by sme mali čas na rozmyslenie. To nie, toto sme rázne odmietli.
Dnes ďakujeme aj archanjelom, zvlášť Rafaelovi, ku ktorému po púti zájdeme na modlitbu. V Sv. Písme čítame, že bol to práve archanjel Rafael, ktorý tak vynikajúco sprevádzal Tobiaša. A my sa veľmi tešíme na blížiaci sa Veľkonočný pondelok a veríme, že náš malý Tobiaško príde na tento svet zdravý. Dovtedy sa v veľkou dôverou ukrývame pod ochranný plášť Panny Márie – Kráľovnej pomoci a veľmi ďakujeme JEJ za všetko.
Obrátenie Michala z Košece
Do svojich 17-tich rokov som bol ateista. Vysmieval som sa zo Sv. Cirkvi, náboženstva z Pána Boha… Veci sa však postupne začali meniť a ja som postupne spoznával, že tu BOH predsa len bude existovať.
V roku 2000 som dostal knižku o Lurdoch a chcel som si pozrieť o Lurdoch niečo aj na internete. Preto som zadal do vyhľadávača slovo Lurdy. Bol som ale prekvapený, keď namiesto toho som hneď uvidel “zjavenie Panny Márie v Dechticiach“. Niečo ma tam jednoducho silno priťahovalo, priam magnetizovalo. A tak som sa tam v roku 2000 – roku plných milosti vybral na púť.
Keď nás kňaz vyzval, aby sme pokľakli pod krížom, ktorý bol veľmi zneuctený, pocítil som teplo, ktoré do mňa začalo vstupovať v oblasti hrudníka zo smeru kríža. Bolo to veľmi prijemne teplo o priemere asi 20 cm. Spredu to teplo ako lúč vstupovalo a na chrbte to teplo zase vystupovalo. V ten deň bolo dosť chladno, bolo upršané počasie. Ale mne bolo tak príjemne teplo, že som sa vyzliekol z bundy . So mnou tak urobilo asi 5 ľudí. Otec mi potom hovoril, ako tam bolo zima.
Keď sme vyšli po krížovej ceste na Boričky, miesto zjavenia Panny Márie, padol som na kolená a počas zjavenia Panny Márie som hrozne plakal. Nikdy v živote som tak neplakal. Prosil som o odpustenie hriechov, pretože som cítil z vlastných hriechov obrovsky ťaživý pocit. A veľmi som to ľutoval. Veľmi som prosil Pána Ježiša, aby urobil srdce moje podľa Srdca Svojho. V tom sa zo mňa všetko vylialo. Nedá sa to popísať. To môže pochopiť len niekto, komu sa to stalo. Nezostalo vo mne nič, len poznanie, že ON je veľký a milosrdný BOH a ja veľký hriešnik. Okrem toho nezostalo vo mne absolútne nič. Stále som hrozne plakal. Počas zjavenia dosť silno pršalo. Potom ma náhle niečo naplnilo a ja som všetko zrazu videl inak. Videl som odlesk BOŽEJ slávy a dôkaz JEHO existencie skoro všade, v rastlinách , v prírode. Dookola samé svedectvo a jasný dokaz BOŽEJ existencie. Ale nebolo to len to. Pán BOH sa mi dal spoznať. Začal som chápať a vidieť veci tak, ako som ich nikdy ani nevidel, ani nevnímal. Bol som z toho všetkého hrozne zmätený, nevedel som čo to malo znamenať. Absolútne som nechápal, čo sa to vlastne stalo.
Počas zjavenia 9.7.2000 Panna Maria odovzdala prostredníctvom Martina toto posolstvo:
“Moje deti,
dnes vás volám a pozývam vás, aby ste svoje srdcia odovzdali Ježišovi s úmyslom, aby ich pretvoril na obraz svojho Srdca. Deti, snažte sa viac mlčať a viac počúvať. Načúvajte svojím srdcom a počúvajte, čo vám Ježiš doň vraví. Ak budete načúvať, pochopíte mnohé veci, ktoré vám predtým boli skryté a nejasné. Ak dáte Ježišovi svoje srdcia a budete mu načúvať, budete môcť splniť Božiu vôľu omnoho lepšie a dôkladnejšie než predtým. Deti moje, nasledujte Ježiša v tichosti a pokore srdca.
Ďakujem vám, že ste počuli moje volanie.”
Mne sa to presne stalo. Bol som z toho hrozne zmätený. Vedel som , že si to nemôžem nechať len pre seba a tak som toto svedectvo odovzdal do rúk otca arcibiskupa Sokola, pretože on zriadil komisiu na preskúmanie udalostí v Dechticiach.
Od toho dňa som radikálne zmenil svoj život. Obrátil som sa k Bohu a snažím sa HO nasledovať aj keď je to veľa kráť veľmi náročné. Zo zdravotných dôvodov som prestal držať síce pôst o chlebe a vode, avšak snažím sa dávať viac lásku Pánovi a ľuďom v mojom okolí. Zostal som verný modlitbe sv.ruženca, snažím sa ho pomodliť každý deň. Po mojom obrátení som zažíval obrovské zmetenie. Teraz je to už zväčša pokoj a jemná radosť v duši. Pán JEŽIŠ ma používa ako nehodný nástroj, aby som Radostnú zvesť prinášal iným. Snažím sa venovať charite, životu vo farnosti, spoluorganizujem kresťanské gospelové podujatia, som animátor pre birmovancov. Tieto veci nevymenovávam preto, aby som sa pred vami chválil, ale aby som dosvedčil, že moje obrátenie bolo skutočné, pravdivé a trvalé.
Dlho som toto svedectvo vydával len malému okruhu ľudí, lebo to je pre mňa veľmi osobné a intímne. Nechcel som, aby to niekto znehodnotil. No pociťujem potrebu odovzdať toto svedectvo do rúk Tej, ktorá mi tento zázrak vyprosila. Pociťujem v sebe hlbokú túžbu sa veľmi poďakovať za túto obrovskú milosť Božiu.
Ďakujem Panna Mária , ďakujem PANE JEŽIŠU. Ing. Michal RafajV Košeci 25.04.2010 Košeca
V Dechticiach sme si vyprosili dieťatko
Všetko sa to začalo v roku 2006, bola sobota. Pre mňa a môjho budúceho manžela –Danka veľmi významný a dôležitý deň v živote. V tento deň sme si pred Pánom sľúbili vernosť a povedali svoje ÁNO.
Viete ako to býva, mladým manželom blahoželajú a prajú veľa šťastia, zdravia a medzi iným, obyčajne prajú aj do roka proroka. Pamätám sa, že Danko, vtedy povedal, kiežby bol ten prorok.
Ale do roka žiadne dieťatko neprišlo a ani potom neskôr, ani po dvoch, troch rokoch a ani ďalšie roky potom. Mnoho známych a priateľov nám často posúvali tú známu vetu, no a čo detičky? Či ešte váhame, či rozmýšľame, či ešte nechceme, či máme veľa práce, lebo roky utekajú a aby sme neprešvihli „správny čas,“ lebo biologické hodiny nestoja, ale bežia rýchlo ďalej.
My sme to cítili úplne inak. Nikdy sme si veľké veci neplánovali, hoci v tejto dobe je to samozrejmé. Celú budúcnosť našej rodiny so všetkým sme odovzdali Pánovi. Od Neho sme očakávali kedy a koľko budeme mať deti, pretože vieme a veríme, že to nie je v našej moci. Avšak od svadby sme po dieťatku túžili. Vždy sme sa modlili spolu s manželom a medzi inými modlitbami sme mali aj modlitbu manželov, kde je aj prosba, aby sme prijali deti ako Boží dar a aby sme im boli prvými a pravými svedkami viery. Vždy sa mi tlačili slzy do očí, keď som vyslovovala túto časť modlitby, že my ešte dieťatko nemáme. S veľkou túžbou v srdci vždy som si vzdychla: „Bože, aspoň jedno dieťatko prosím.“
V roku 2009 sme sa cez časopis M Rosa s prekvapením dočítali, že na Slovensku je dedinka DECHTICE, kde už veľa rokov prichádza Matka Božia, ktorá sa tam predstavila ako Kráľovná pomoci.
Dostali sme veľkú túžbu ísť do Dechtíc. Práve v časopise M Rosa manžel našiel aj telefonický kontakt na pani do Prešova, ktorá púte do Dechtíc organizuje. Danko zavolal a my sme sa pridali k prešovským pútnikom. Bolo to niečo nádherné, aký pokoj a radosť sme zažívali už aj cestou tam. V autobuse okrem modlitieb sme sa veľa dozvedeli aj o príchodoch Panny Márie o Jej odkazoch, ktoré dáva cez vizionárov, o Božom pláne, ktorý Panna Mária plní s Jej príchodmi, o množstve obrátených ľudí, uzdravených a nespočetných svedectiev ľudí, ktorí našli v živote vieru, pokoj, odpustenie a nový štart do života. Vtedy sme si s manželom povedali: „Kde sme tie celé roky boli, že sme sa to skôr nedozvedeli?“
Veľmi sme si to miesto zaľúbili a keď sme mohli s veľkou radosťou v srdci sme do Dechtíc išli.
Prišiel deň 21.05.2011 a my sme sa opäť vybrali s prešovskými pútnikmi za Kráľovnou pomoci. Bol práve Deň Matiek. V ten deň som mala v srdci veľkú prosbu k Panne Márii. Cestou som uvažovala nad tým, či mám Kráľovnú pomoci poprosiť, o to po čom veľmi túžim. Aj keď viem, že Ona predsa naše prosby vie a vidí do nášho srdca. Ale som sa pevne rozhodla a počas zjavenia vyšla mi zo srdca aj moja prosba. Povedala som Panne Márii: „Mária Maminka naša, Ty vieš po čom tak veľmi s manželom túžime, prosím o dieťatko, ale ak je Božia vôľa iná, daj mi silu, aby som to dokázala prijať.“ V tej chvíli ma prenikol taký pokoj, ktorý som nikdy dovtedy nepocítila, vždy mi bolo skôr do plaču, ale vtedy som pocítila, akoby Matka Božia stála pri mne ako moja najdrahšia maminka, ktorá vie čo ma trápi. Po zjavení sme sa domodlili spolu s vizionármi. Martin nám odovzdal posolstvo: Keď Panna Mária prišla, mala otvorenú náruč. S veľkou láskou všetkých pozdravila a povedala, že vidí veľkú lásku, ktorú sme priniesli vo svojich srdciach. Martin sa spolu s Pannou Máriou modlil za všetkých prítomných, chorých a za všetko, s čím sme prišli. Panna Mária ešte povedala: „Deti moje, za vašu lásku, každý jeden z vás pocíti moje objatie a všetko o čo ste prosili, ponáram do svojej lásky.” Panna Mária dala ešte jeden výnimočný odkaz, aby sme sa spojili a viedli modlitby chvál, aby sa naše srdcia otvorili pre Božiu lásku, aby sme zakúsili ako nás Pán Boh miluje, aby sme tak oslavovali Nebeského OTCA.
Všetko to bolo prekrásne a ja som naozaj to objatie Panny Márie precítila a lásku Nebeského OTCA.
Domov som odchádzala s veľkým pokojom a radosťou v srdci. O dva mesiace na to som zistila, že DAR ktorý sme toľko rokov túžili, nám Panna Mária vyprosila.
Pri ďalších pútiach sme sa s touto radostnou správou podelili aj s ľuďmi v autobuse. Ďakovali sme všetkým, ktorí sa za nás modlili a videli sme radosť priateľov, ale aj neznámych ľudí. Je marec, pôstny čas a my s modlitbami na perách očakávame narodenie nášho synčeka Tobiaška. Ak Pán Boh dá, mal by prísť na tento svet na Veľkonočný pondelok.
Odkazujeme všetkým, ktorý túžia po dieťatku, aby nikdy nezabúdali na to, že Pán je prvý, ktorého prosíme a ktorému za všetko ďakujeme, a keď našu dôveru vložíme do rúk Panny Márie a spolu s Ňou prosíme, tak ten nekonečne dobrý Nebeský OTEC sa o nás postará a dá o čo prosíme.
Nedajte sa zatiahnuť do pokušení tohto sveta, pre vašu veľkú túžbu. Aj nám, ako aj mnohým iným manželským párom lekár odporúčal, rôzne spôsoby a vyšetrenia, ktoré sa tomuto svetu zdajú normálne, ako je umelé oplodnenie, potom rôzne vyšetrenia počas tehotenstva, ktoré môžu aj ublížiť, napr. či naše dieťatko nebude postihnuté a že ešte by sme mali čas na rozmyslenie. To nie, toto sme rázne odmietli.
Dnes ďakujeme aj archanjelom, zvlášť Rafaelovi, ku ktorému po púti zájdeme na modlitbu. V Sv. Písme čítame, že bol to práve archanjel Rafael, ktorý tak vynikajúco sprevádzal Tobiaša. A my sa veľmi tešíme na blížiaci sa Veľkonočný pondelok a veríme, že náš malý Tobiaško príde na tento svet zdravý. Dovtedy sa v veľkou dôverou ukrývame pod ochranný plášť Panny Márie – Kráľovnej pomoci a veľmi ďakujeme JEJ za všetko.
Helena a Daniel Liptovský Mikuláš