Evropská komise (EK) poskytuje každoročně miliony eur organizacím, které vykonávají a propagují potraty v rozvojových zemích. Upozornila na to poslankyně Evropského parlamentu (EP) Anna Záborská.

Otázka potratů patří mezi výlučné kompetence členských států, takže EK s velkou pravděpodobností jedná mimo rámec evropského práva. Na březnovém semináři o sexuálním a reprodukčním zdraví a právech v rozvojových zemích to uvedla Sophia Kubyová, ředitelka organizace European Dignity Watch.

Na akci, která je součástí Evropského týdne pro život v Evropském parlamentu, vystoupila i slovenská europoslankyně Anna Záborská.

„Slovenské humanitární organizace bojují o každé euro, aby mohly provozovat skromné nemocnice v Africe či Asii, které zachraňují lidské životy. Komise zatím dává miliony na zabití ještě nenarozených dětí, často úplně stejným rozvojovým zemím,“ upozornila slovenská europoslankyně.

Záborská, která je členkou Rozvojového výboru Evropského parlamentu, uvedla, že se jako poslankyně této instituce obrátí na Evropskou komisi a bude se ptát, kolik peněz z balíku evropské rozvojové pomoci poskytla mezinárodním potratovým organizacím, a která evropská právní norma jí to umožnila.

Tím, že EU rozvojovou pomoc podmiňuje liberalizací potratů, vyvolává v mnohých rozvojových státech podezření, že se snaží prosazovat kulturní hegemonii, myslí si Záborská. To má podle ní za následek posilnění vlivu asijských dárců, především v Africe.

„Může někdo obviňovat Afriku, že se chce vyhnout tomuto novému druhu kulturního, ekonomického a sociálního imperialismu, zejména když zavání dvojitými standardy a neřeší skutečné potřeby?“ uvedla ve svém vystoupení Theresa Okaforová, ředitelka nigerijské organizace Liga pro život.

Záborská upozornila, že takzvané „právo na potrat“ nepatří mezi lidská práva a žádný mezinárodní dokument ani smlouva nedává státům povinnost financovat nebo propagovat potraty. „Uměle vyvolaný potrat nepatří mezi reprodukční práva ženy. Naopak, právo každého člověka na život a ochrana života dítěte před a po narození patří k základním lidským právům,“ řeka slovenská europoslankyně.

Teologické fórum (TF) vydalo Výzvu za obnovu cirkvi, ktorou sa prihlásilo k hnutiam požadujúcim vnútornú reformu cirkvi. Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský reagoval osobným rozhovorom s predsedom TF, kňazom Karolom Moravčíkom.

Ísť v ústrety „problémovým“ skupinám ako sú rozvedení a znovuzosobášení ľudia, hľadať „také formy slávenia eucharistie, ktoré by kňazov odľahčili a zároveň viac zviditeľnili krstné kňazstvo všetkých veriacich“, dávať verejný priestor ženám a mužom, ktorých „miestne cirkevné spoločenstvo rozpozná v ich kňazskom povolaní“, presadzovať, aby „členovia cirkvi chápali samých seba ako zodpovedných vlastníkov cirkevného majetku, a tak sa aj správali voči vedeniu cirkvi a štátu“.

Aj tieto požiadavky sa nachádzajú v sedembodovej Výzve Teologického fóra na Slovensku za obnovu cirkvi, ktorú schváli Výbor TF a následne s ním súhlasili členovia na zasadaní 3. marca v Nitre. Týždeň na to bola výzva publikovaná aj na internetovej stránke TF, ktoré samo seba definuje ako „spoločenstvo teológov a záujemcov o teológiu a filozofiu v duchu II. vatikánskeho koncilu a v kontexte súčasnej vedy a kultúry“.

V rakúskych šľapajach
„Solidarizujeme sa s túžbami a činnosťou všetkých jednotlivcov a hnutí, ktoré sa na pôde katolíckej cirkvi usilujú o rozvíjanie II. vatikánskeho koncilu a reformu cirkvi v jeho duchu,“ uviedol pre Svet kresťanstva predseda TF Karol Moravčík. Viaceré z požiadaviek sú výrazne inšpirované Výzvou k neposlušnosti, za ktorou stojí hnutie rakúskych kňazov Pfarrer-Initiative na čele s bývalým generálnym vikárom Viedenskej arcidiecézy Helmutom Schüllerom (na obr.). „TF sa však nemôže porovnávať s touto iniciatívou, preto sa nedá hovoriť o úplnom stotožnení. V detailoch dávame akcenty inde a niektoré vyjadrenia inak formulujeme. Preto sme sa aj v našej výzve síce inšpirovali rakúskou výzvou, ale zohľadnili sme viac to, na čo treba klásť dôraz na Slovensku,“ zdôraznil Moravčík. „Nejde nám len o štrukturálnu reformu cirkvi, duchovná a štrukturálna obnova sa musia vzájomne podmieňovať a podporovať."

Autori svoju výzvu neadresujú „vyšším cirkevným úradom“, ale predkladajú ju na diskusiu a realizáciu. „Počas slávenia bohoslužieb a pri ďalších vhodných verejných príležitostiach budeme sa modliť za uskutočnenie cirkevnej reformy a za našich bratov a sestry vo svete, ktorí sa zasadzujú za obnovu cirkvi,“ píše sa v texte.

Reakcia biskupov
„Reformy navrhnuté členmi TF nemajú povahu reforiem, aké uskutočnili sv. František Assiský, sv. Karol Boromejský, sv. František Saleský a im podobní,“ myslí si spišský pomocný biskup Andrej Imrich. „Ich reformy cirkev skutočne obrodili a cirkvi i spoločnosti vliali nový život. Reformy navrhnuté TF prispejú skôr k sekularizácii náboženského života a ku strate viery. Nie je možné prijať všetky jeho návrhy a pritom zostať na pôde učenia Katolíckej cirkvi,“ dodal pre Svet kresťanstva.

Na výzvu reagoval aj bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, keďže Moravčík je farárom v Devínskej Novej Vsi.

„Pán arcibiskup sa s výzvou oboznámil a uskutoční stretnutie s Karolom Moravčíkom,“ potvrdil nám riaditeľ biskupského úradu Tibor Hajdu. K stretnutiu došlo počas minulého týždňa, o jeho výsledkoch však arcidiecéza neinformovala. Podľa Moravčíka „išlo pri rozhovore s arcibiskupom Zvolenským viac o cirkevno-právne vyjasnenie postojov ako o teológiu“.

Vatikanista Rodari: Schizma proti Rímu
Výzva TF neušla ani pozornosti talianskych médií. „Schizma proti Rímu dorazila na Slovensko,“ komentoval jej obsah vatikanista Paolo Rodari, ktorého článok vyšiel na druhej strane denníka Il Foglio. „Požiadavka TF je dlhý dokument, ktorý veľmi znepokojí Vatikán,“ napísal Rodari a pristavil sa pri dvoch bodoch – druhom a treťom. V prvom prípade TF hovorí o poukazovaní „na rozdiel medzi slávením eucharistie len podľa noriem cirkvi a slávením eucharistie aj podľa Ježišovho príkladu. Zároveň sa budeme usilovať, aby spoločenstvo eucharistického slávenia bolo príťažlivé aj pre tých, ktorí sa úradnými normami cirkvi cítia vylúčení z tohto spoločenstva, hoci osobne túžia zažiť to isté, čo dával spravodlivým i hriešnikom skúsiť Ježiš, keď im prvý šiel v ústrety“.

V nasledujúcom bode výzva pripomína „zodpovednosť vedenia cirkvi i bežných veriacich za úpadok kňazov vo farskej službe, od ktorých sa očakáva veľký pracovný výkon, ale málokto sa zaujíma o podmienky, v ktorých musia pracovať a žiť. (...) Zdá sa, že biskupi pokladajú za správne, keď si kňazi nikde a s nikým nevytvoria domov a sú kedykoľvek k dispozícii ako vojaci na fronte“.

Nie sme liberáli
Mesiac po schválení výzvy navštívil Helmut Schüller Slovensko aj osobne. Na pozvanie Nadácie Polis uplynulú sobotu v Žiline prednášal na tému O potrebe obnovy katolíckej cirkvi alebo píše Rakúsko cirkevné dejiny? Liberálnu nálepku pritom TF odmieta. „Reformní katolíci, za ktorých sa pokladáme, nie sú sekularizovaní alebo liberalizovaní ľudia, nežijúci z pravej viery. Neprispôsobujeme sa duchu doby, ale duchu evanjelia v aktuálnej dobre,“ znie jedna z posledných viet ich výzvy.

Imrich Gazda

Foto: teoforum.sk, wir-sind-kirche.atnadaciapolis.sk
 

Otázky redaktorov denníku Österreich na iniciatora „Pfraffer-initiative“ : Helmut Schüller

Österreich:

Ako sa dívate Vy, ako „cirkevný rebel“ na sviatky Veľkej noci?

Helmut Schüller:

Veľká noc je pre mňa jarou človeka. Je to sviatok životnej sily a životnej odvahy. Oslavujeme zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý víťazstvom nad smrťou ukázal túto životnú odvahu. Na Veľkú noc musíme objaviť svoju vlastnú osobnú jar.

Österreich:

Veľká noc je pre Vás jarou človeka?

Schüller:

Veľká noc nám pripomína, že máme rozkvitnúť, že náš život má mať silu. Veľká noc nám sprostredkuje optimizmus.

Österreich:

Objavili ste azda nový veľkonočný symbol?

Schüller:

Ide mi o to, postaviť do stredu nášho života Krista. Je to Ježiš, ktorý nám ľuďom dáva silu. Silu postaviť sa zoči-voči všetkému, čo je temné, beznádejné, i keby to mala byť samá smrť – nikdy sa nevzdať nádeje na život.

Österreich:

Zdá sa Vám, že Kristus bol tiež cirkevný rebel?

Schüller:

Vnímam ho ako niekoho, kto sa odvážne postavil proti úzkoprsosti zákona, proti slabomyseľnosti, proti rozdeľovaniu ľudí, proti útlaku. Bránil sa, vystupoval proti utláčateľom, chcel umožniť rast novému.

Österreich:

Čo je pre vás nové na Ježišovom obraze?

Schüller:

Pre mňa je Ježiš niekto, kto vždy zaujal stanovisko, keď sa dostal do konfrontácie s potláčaním ľudskej hodnoty u akéhokoľvek človeka. A pre mňa je Ježiš symbolom, ktorý dáva nádej. Práve toto sú dve veľké posolstvá Veľkej noci: Ježišova odvaha postaviť sa proti útlaku a veľká nádej, ktorá pre nás všetkých tkvie v zmŕtvychvstaní.

Österreich:

Veríte na zmŕtvychvstanie?

Schüller:

Tu prichádzame na hranice nášho poznania. I biblia sama sa len zajakáva, keď chce  na túto tému odpovedať. Posolstvo je však jasné: Ježiš, ale i každý človek, žije a pôsobí ďalej. V mojej veľkonočnej kázni poviem ľuďom: Pre každého z nás existuje zmŕtvychvstanie, dávno pred našou smrťou. Pre každého z nás sú možné každý deň malé zmŕtvychvstania – je možné začať svoj život odznova, je možné mať každý deň novú odvahu. Nemáme dôvod báť sa smrti. Veľká noc je sviatok, ktorý má sprostredkovať odvahu.

Österreich:

Stal sa tento rebel Ježiš Kristus tiež príkladom pre Vašu farársku výzvu k neposlušnosti?

Schüller:

Kristus je príkladom pre všetkých, ktorí nie sú spokojní s chodom vecí tak, ako bežia. Kto verí v Ježiša Krista, verí tiež tomu, že je dôležité dokázať povstať proti útlaku a za lepšie a nové veci.

Österreich:

Aká je bilancia vašej IF dnes?

Schüller:

Asi 400 kňazov sú členmi a stále rastieme. Chceme sa prepojiť medzinárodne a chceme sa angažovať ešte viac na úrovni farských rád. Chceme, aby povstala platforma pre všetkých, ktorým záleží na tom, aby sa cirkev zmenila.

Österreich:

Kardinál Schönborn povolil členstvo vo farskej rade homosexuálnemu človekovi. Je to správne?

Schüller:

Veľmi to schvaľujem. Je to prvý krok, ako pritiahneme ľudí, ktorí sú odstrčení spoločnosťou i cirkvou. Presne o toto šlo Kristovi. Kardinál Schönborn by mohol v cirkvi mnohé iniciovať, keby mal viac odvahy spojiť sa s inými biskupmi a kardinálmi za väčšiu otvorenosť cirkvi. Keby sa viacerí kardináli ako Schönborn spojili a spoločne vystúpili proti Vatikánu, tak by vývoj v cirkvi vyzeral úplne ináč.

Österreich:

Veľká noc je tradične veľkou show pre pápeža. Je pápež Benedikt XVI. katastrofou pre cirkev?

Schüller:

Žiaden človek nie je katastrofou! Pápež už vôbec nie! Vatikánsky systém je katastrofa! Pápež je – akokoľvek divne to znie – relatívne bezmocný človek. Vatikánsky systém si robí, čo chce. Benedikt uvažoval kedysi veľmi cirkevno-reformne. Teraz je však Vatikánom kompletne zablokovaný. Vatikán je byrokratické mocenské centrum, ktoré zadusí každý nový zárodok smerujúci k otvorenosti cirkvi. Takýto systém nepovolí žiadnu reformu.

Österreich:

Čo chcete Vašou IF dosiahnuť?

Schüller:

Musíme sa dostať ako cirkev znovu do blízkosti ľudí, musíme žiť zmŕtvychvstanie a pripustiť otvorenosť cirkvi. K tomu patrí koniec povinného celibátu, k tomu patrí otvorenosť ženám – musia byť pripustené ku kňazskej vysviacke a musia mať možnosť pracovať ako zástupkyne v najvyšších cirkevných úradoch. Prečo by nemohla byt žena pápežom? K tomu patrí tiež sv. prijímanie pre rozvedených a znovu sobášených. A musíme konečne zamedziť rozkolu kresťanských cirkví.

Österreich:

Ste cirkevným rebelom?

Schüller:

Som kritikom, ide mi o to, aby sa veci pohli dopredu. Či si zaslúžim byť pomenovaný rebelom, to neviem. Viem len, že Boží ľud nie sú žiadni pešiaci, ale že tento ľud má svoje práva a zaslúži si úctu. Tomuto ľudu Božiemu by mali byť položené otázky, aby sa k nim vyjadril a spolu o nich rozhodoval. Veľká noc je sviatkom nádeje a otvorenosti.

Helmut Schuller a „iniciativa farárov“ napriek pápežovmu pokarhaniu stále zotrvávajú v herézach:

Schüller:

Musíme sa dostať ako cirkev znovu do blízkosti ľudí, musíme žiť zmŕtvychvstanie a pripustiť otvorenosť cirkvi. K tomu patrí koniec povinného celibátu, k tomu patrí otvorenosť ženám – musia byť pripustené ku kňazskej vysviacke a musia mať možnosť pracovať ako zástupkyne v najvyšších cirkevných úradoch. Prečo by nemohla byt žena pápežom? K tomu patrí tiež sv. prijímanie pre rozvedených a znovu sobášených. A musíme konečne zamedziť rozkolu kresťanských cirkví.

Österreich:

Kardinál Schönborn povolil členstvo vo farskej rade homosexuálnemu človekovi. Je to správne?

Schüller:

Veľmi to schvaľujem. Je to prvý krok, ako pritiahneme ľudí, ktorí sú odstrčení spoločnosťou i cirkvou. Presne o toto šlo Kristovi. Kardinál Schönborn by mohol v cirkvi mnohé iniciovať, keby mal viac odvahy spojiť sa s inými biskupmi a kardinálmi za väčšiu otvorenosť cirkvi. Keby sa viacerí kardináli ako Schönborn spojili a spoločne vystúpili proti Vatikánu, tak by vývoj v cirkvi vyzeral úplne ináč.

Kněz Gerhard Swierzek Stangl nesouhlasil s homosexuálnou činnosťou v jeho farnosti Floriana Stangla.

18. března proběhly v celém Rakousku volby do farních rad. Účast v nich byla dokonce vyšší, než je obvyklá návštěvnost bohoslužeb, což rakouští biskupové z nějakých mně nepochopitelných důvodů považují za úspěch. Podle  kardinála Schönborna je to „velmi silné znamení pro důležitost víry v zemi“. Že to ale taky patrně znamená, že lidi ve farních radách jsou voleni i katolíky, co ani nechodí pravidelně do kostela, což snad nikomu příčetnému jako klad připadat nemůže, zjevně není bráno v úvahu. Nicméně možná to některým biskupům časem dojde, protože na povrch už vyplaval první trpký plod tohoto “úspěchu” …

Ve Stützenhofenu, malé vesničce u rakousko-českých hranic, si poměrně výraznou většinou (96 hlasů při 142 hlasujících) zvolili jako svého zástupce do farní rady Floriana Stangla, žijícího v homosexuální registrovaném partnerství. Stalo se tak i navzdory tomu, že místní kněz Gerhard Swierzek Stangla den před volbami varoval, že jeho kandidatura je podle církevního práva nepřípustná, neboť veřejně žije život, který je v rozporu s biblickými hodnotami.

Stangl byl ovšem výraznou většinou zvolen, rozhodně se nemíní místa ve farní radě vzdát a jeho příznivci hrozí “vzpourou” proti faráři. Stangl také obvinil otce Swierzeka z diskriminace kvůli tomu, že jím byl požádán, aby nechodil ke svatému přijímání. Podotýkám, že opravdu nejde o to, že by mu otec Swierzek odmítl eucharistii podávat (ačkoliv by to měl udělat, vzhledem k tomu, že Stangl veřejně a setrvale žije v těžkém hříchu), pouze ho požádal, aby k přijímání nechodil.

Otec Swierzek se stal obratem terčem mediálních útoků světského tisku a homosexuálních aktivistů, jakož i kritiky některých svých “liberálních” kolegů. Z nich nejvýznamější je Swierzekův nejbližší nadřízený, děkan George von Horick, který se vyjádřil, že když se dovoluje členství ve farní radě rozvedeným a znovu sezdaným, mělo by být umožněno i homosexuálům žijícím v registrovaném partnerství (viz ZDE). Na druhé straně vedení arcidiecéze prozatím kněze podrželo, když sice oznámilo, že záležitost teprve zkoumá a že kardinál Schönborn si s kandidátem promluví, nicméně dalo najevo, že jednání otce Swierzeka za diskriminaci nepovažuje, neboť členství ve farní radě představuje zvláštní pozici v církvi a vyžaduje splnění určitých podmínek, mezi kterými je přijetí katolické nauky a práva církve, přičemž církev registrované partnerství homosexuálů jednoznačně odmítá.