Áno, už zajtra slávime prikázaný sviatok Nanebovstúpenie Pána. Už sme si odvykli počúvať sladké reči o nebi. Dnes aj v umeleckej brandži sa hovorí o hokejovom, speváckom či hereckom nebi. “Tam” sa vraj hrá nebeská liga, spieva nebeská súťaž či hrá nebeské divadlo. Aké zjednodušené a primitívne je takéto uvažovanie “nie veriaceho” človeka, ktorý napriek životu len pre tento svet nedokáže potlačiť vo svojej duši túžby, ktoré ho presahujú… Lenže nebo nie je zadarmo, nie je lacné, tak ako ani nič na tomto svete. A čo je podstatné, nebo je Božím darom.
Veď to zdôraznil Pán Ježiš: “V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!” (Jn 14,2) Nebo je uznaním Božej slávy už tu na tomto svete. Nemám rád rozlišovanie “tento” a “onen” svet. Je len jeden svet – Boží. Nebo je uznaním Božej slávy, kým žijeme “v tele”. Viera vo vzkriesenie tela a život večný je po smrti dovŕšením nášho víťaztva s Kristom. Božia sláva na ktorej sme mali účasť v pozemskom živote – v “tele”, je po smrti odmenou.
V televízii Noe som zachytil informáciu o jednej černošskej žene, ktorá prijímala iba Eucharistiu a neprijímala žiadnu potravu. Lekári zistili, že jej organizmus neprejavoval známky ohrozenia či zlyhania. Aj cirkevné autority uznali tento zázrak. Táto žena žila iba z Eucharistie. Nič iné nepotrebovala. Ako hovorí sv. Terézia Ježiškova “Solo Dios basta” (Iba Boh mi stačí). Kristovo telo a Kristova krv živili túto ženu.
Poukaz pre dnešných ľudí, aj kresťanov. Spomínaná žena nepotrebovala telesný pokrm, stačil jej duchovný. Platí to aj obrátene? Nepotrebujeme duchovný pokrm, pretože nám stačí telesný?! Nepotrebujeme my, ľudia strachujúci sa o zajtrašok a o jedlo, starajúci sa len o istoty sveta, viac ako kedykoľvek predtým duchovný pokrm? A nebude nám chýbať aj ten telesný.
“Pane, vždy nám dávaj taký chlieb!”