Túži a zmiera moja duša *
po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo *
vznášajú sa k Bohu živému. R.
Veď aj vrabec si nájde príbytok *
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, *
môj kráľ a môj Boh. R.
Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome *
a bez prestania ťa velebia.
Bože, náš ochranca, pohliadni *
a pozri na tvár svojho pomazaného. R.
Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší *
než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha *
ako prebývať v stanoch hriešnikov. R.

 

 

Dóm sv. Alžbety
Zmienka o existencii Košíc z roku 1230 je spojená s údajom o existencii farského kostola. V čase prerodu osady na mesto sa jeho úspechy i neúspechy dotýkali aj Dómu sv. Alžbety.Podľa historických údajov dnešný kostol je postavený na mieste staršieho objektu, ktorý bol tiež zasvätený sv. Alžbete. Vzťahuje sa naň listina pápeža Martina V. z roku 1283 a list z roku 1290, v ktorom sa uvádza, že jágerský biskup Ondrej II. vyňal košickú faru spod právomoci dekana. 

 

Spomínaný starší kostol roku 1378 vyhorel a po požiari bol iba provizórne opravený a naďalej používaný. Svedčia o tom aj správy o dotáciách jeho oltárov z roku 1382 a 1385.

V tomto období jeho veľkosť už nevyhovovala prosperujúcemu a rozvíjajúcemu sa mestu, preto sa prikročilo k stavbe nového chrámu, ktorý podľa vtedajších stredovekých stavebných zvyklostí budovali tak, že obostavali starý kostol. Po vybudovaní obvodových múrov do potrebnej výšky, starý kostol zborili.

Presný dátum začiatku výstavby nového kostola nevieme. Zo známych údajov, ako je odpustková bula pápeža Bonifáca IX. z roku 1402, ktorou chce mestu pomôcť pri výstavbe nákladného kostola a z náhrobných kameňov, použitých v základoch pilierov lode, z ktorých najmladší je z roku 1378, sa dá však usúdiť, že so stavbou nového kostola začali okolo roku 1380.

Prvá stavebná dielňa pracovala na objekte asi do roku 1420. Podľa plánov mala vzniknúť päťloďová bazilika s polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na priečelnej západnej strane. Vzorom pre takýto pôdorys bol Dóm sv. Viktora v Xantene.

Roku 1420 vo výstavbe pokračuje druhá stavebná dielňa postavením apsidy severnej vnútornej bočnej lode a stavbou triumfálneho oblúka. Po ukončení týchto prác zaklenuli celý priestor.

V snahe vytvoriť modernejší halový priestor, sa nedržali pôvodného plánu päťloďovej baziliky. Prekrížili hlavnú loď rovnako vysokou priečnou loďou a vytvorili štyri nižšie centrálne poňaté priestory medzi ramenami hlavnej a priečnej lode.

Zmenou vo výstavbe chrámu oproti pôvodným plánom vznikli tri rovnocenné priečelia, ktoré bolo nutné výtvarne vyriešiť. Túto úlohu splnila druhá stavebná dielňa a pracovala tiež na všetkých troch portáloch. Reliéfna výzdoba portálov z prvej štvrtiny 15. storočia a ich celá sochárska výzdoba sú ojedinelou pamiatkou monumentálnej plastiky na Slovensku.

Pod kráľovskou emporouje nápis z roku 1440 s prísahou vernosti Jana Jiskru z Brandýsa, čo dokazuje, že stavba bola vtedy zhruba dokončená. V tom čase sa ešte pracovalo na oknách, krove, streche a dostavbe severnej veže, ktorá je datovaná nad západným oknom piateho poschodia letopočtom 1453 a na točitom schodišti rokom 1462.

Tretia etapa výstavby dómu pokračovala v čase vlády kráľa Mateja. Vedúcim stavebnej dielne – hute bol kráľovský staviteľ Štefan, ktorý podľa archívnych správ roku 1470 postavil kaplnku sv. Kríža – tzv. Kromerovu kaplnku. Roku 1477 južnú kaplnku Panny Márie – tzv. Szakmáriho kaplnku a dnes už neexistujúcu kaplnku sv. Jozefa na severnej strane, ktorú v minulom storočí pri oprave dómu zbúrali. Majster Štefan je autorom aj vysokého kamenného pastofóriapri severnej strane triumfálneho oblúka, ktoré dokončil roku 1477. Pod jeho vedením bola postavená aj južná veža dómu, ukončená dekoratívnym vencom s erbami krajín, ktoré kráľ Matej spravoval.

Dóm bol roku 1491 pri obliehaní Košíc počas sporov o uhorský trón veľmi poškodený. Podľa archívnych údajov jeho opravu zverili staviteľovi a kamenárovi Mikulášovi Krompholzovi z Nisy, pod dozorom Václava z Prahy. On dokončil aj stavbu presbytéria, čoho dokladom je aj pergamenový zvitok nájdený v opornom pilieri s letopočtom 1508 a menom staviteľa Krompholza. Tento rok považujeme za rok ukončenia stavebných prác na dóme, ktoré trvali viac než sto tokov.

Stavba košického dómu spolu s kaplnkou sv. Michalaz konca 14. storočia bola nevšedným prínosom pre gotické staviteľstvo východného okruhu. Svojím ojedinelým architektonickým riešením ovplyvnila ďalšie stavby na Slovensku, napríklad v Prešove, Sabinove, Rožňave. Dosah vplyvu na staviteľskú činnosť bol značný aj v Poľsku a najmä v Sedmohradsku (Sibiu a Brašov).

Výstavba dómu bola úzko spätá so životom mesta, a tak sa aj jeho ďalšie osudy dómu bezprostredne dotýkali. Necelých päťdesiat rokov od ukončenia výstavby dómu, roku 1556 vyhorelo takmer celé mesto. Na dóme zhorela strecha spolu s krovom a značná časť vnútorného zariadenia. Roku 1775 katedrála opäť vyhorela a vtedy severnú vežuzastrešili barokovou helmicou.

Zemetrasenie roku 1834 a povodeň roku 1845 poškodili múry a klenby kostola natoľko, že v rokoch 1857 – 1863 bol dóm opravovaný. Žiaľ, bez odstránenia základných statických porúch, ktoré po víchrici roku 1875 veľmi zosilneli. Trhliny na klenbách sa zväčšili a pri obhliadke zistili, že základy pilierov stáli na vrstve štrku presiaknutého spodnou vodou. Tieto skutočnosti si vyžiadali novú bezodkladnú opravu, ktorá podstatne zmenila interiér dómu. Veľké zásahy boli aj na exteriéri stavby, najmä na obvodových múroch a štítoch lodí. Pri oprave v rokoch 1877 – 1896 mal dozor Franz Schmidt – reštaurátor viedenského dómu sv. Štefana. Projekciu vypracoval profesor Imrich Steindl. Stavbyvedúcim bol najprv architekt J. Weber a od roku 1880 Fr. V. Frohde.

Oprava sa neobmedzila iba na odstránenie statických porúch, ale v duchu puristickej metódy došlo k odstráneniu severnej neskorogotickej kaplnky sv. Jozefa a k zmene klenbového systému bočných lodí so snahou vrátiť sa k pôvodnej koncepcii päťloďovej dispozície. Hviezdicové klenby vbočných lodiach boli nahradené sieťovými a oprava sa súčasne dotkla aj kamenných článkov výzdoby. Novými kamennými plastikami doplnili aj portály. Pri oprave bol použitý nekvalitný materiál, ktorý v exteriéri začal veľmi skoro zvetrávať.

Takýmto prístupom bol dóm zachránený pred zrútením, ale zničené boli mnohé pôvodné architektonické prvky.

Pri statickom zabezpečovaní základových múrov objavili pôdorys starého kostola z 13. storočia a staré náhrobky, ktoré sú teraz zamurované v arkáde Urbanovej veže.

V poslednej etape opravy bola pod východnou časťou severnej lode postavená krypta Františka Rákócziho II.a jeho druhov. Projekt na kryptu vypracoval prof. F. Schulek a staval ju arch. A. Andreeti. Po ukončení rozsiahlych záchranných prác roku 1896 bol Dóm sv. Alžbety slávnostne konsekrovaný.

Mnohé výtvarné pamiatky sa dodnes nezachovali – niektoré zničili požiare, niektoré boli odstránené alebo nahradené pseudoslohovými. Napriek tomu architektúra katedrály skrýva vo svojom interiéri vzácny komplex výtvarných pamiatok.

 

Exteriér

 

Košický dóm je mimoriadne hodnotná stavba s výnimočne riešenými gotickými portálmi s plastickou výzdobou. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál. Nad vchodom v tympanone je reliéf Posledný súd, riešený v dvoch radoch nad sebou. Okolo tympanonu je ďalších päť reliéfov, ktoré sú po stranách zdobené zuborezom a fiálami.

Námetom spodných reliéfov sú scény zo života sv. Alžbety. Dve stredné polia znázorňujú Pannu Máriu so ženami a sv. Jána s vojakmi. Najvyšší reliéf je scéna Ukrižovanie. Severný portál má dva vchody, ktorých ostenia lemujú už nové plastiky svätcov. V strede je plastika sv. Alžbety.

Hlavný portál na západnej fasáde so sedlovým ukončením je najjednoduchší. Postranné pilastre s fiálami lemujú reliéfy. Na vnútornej ploche nadpražia je reliéf Krista v Getsemanskej záhrade, vo vrchnej časti Veraikon a reliéf Piety.

Južný portál je v predsieni pod kráľovskou emporou. Má dva vchody so sedlovým ukončením a nad sedlami s trojuholníkovými kružbovými štítmi, prechádzajúcimi v panel s architektonickými detailami. Výrazným článkom klenby je visutý svorník, ktorý celý južný strop dotvára.

 

Interiér

Hlavný oltár sv. Alžbety z rokov 1474 – 1477 je nielen najvýznamnejšou pamiatkou v interiéri dómu, ale patrí medzi najdôležitejšie pamiatky stredovekého umenia na Slovensku. Zároveň je jedným z najväčších maľovaných neskorogotických krídlových oltárov v strednej Európe s možnosťou troch obmien. Oltár bol reštaurovaný roku 1927 a v rokoch 1951 – 1969.

V strede oltárnej archy sú tri polychromované plastiky Panny Márie, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Alžbety biblickej. Po okrajoch je osem miniatúrnych terakotových plastík z 19. storočia. Oltárna archa spočíva na predele s reliéfom polopostáv Kalvárie. Oltár zakončuje neogotický fiálový nadstavec.

Oltár má dva páry pohyblivých krídel so 48 obrazmi. Keď je otvorený, na dvoch stranách archy je po 12 obrazov alžbetínskeho cyklu so scénami zo života sv. Alžbety Uhorskej. Zatvorený má 24 tabúľ s výjavmi z pašiového cyklu. Na zadnej strane pevných krídel je posledných 12 obrazov adventného cyklu s výjavmi zo života Panny Márie.

Závesná plastika Immaculaty vo svätožiare pod víťazným oblúkom pochádza z 1. polovice 18. storočia.

Neskorogotický krídlový oltár Navštívenia Panny Márie v južnej lodi, ktorý dal zhotoviť M. Gunther roku 1516, bol reštaurovaný roku 1896 a v rokoch 1962 – 1965. V oltárnej skrini je súsošie Navštívenia Panny Márie a sv. Alžbety. Na maľovanej predele je polopostava Vir dolorum, Panna Mária a sv. Ján evanjelista, sv. Michal a sv. Margita. Oltár je ukončený plastickým fiálovým nadstavcom a troma neskorogotickými súsošiami, plastikami apoštolov a vo vrchole plastikou Madony. Oltár má po stranách skrine pohyblivé krídlo so scénami: Anjelské pozdravenie, Narodenie, Klaňanie troch kráľov a Útek do Egypta. Na zadných stranách sú postavy svätcov a svätíc.

Drevená plastika Panny Márie zo začiatku 16. storočia.

Kamenný epitaf rodiny Reinerovej je zo 17. storočia. V jeho strednej časti je obraz Bičovanie a v nike nad tumbou je plastika Kristus na kríži.

Fragmenty Nástennej maľby Posledný súd z prvej polovice 15. storočia. Maľba bola objavená roku 1892.

Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho je zložený z dvoch neskorogotických oltárov z prvej polovice 16. storočia, ktoré sa zachránili pri požiari roku 1556. Uprostred je novodobý oltárny obraz sv. Antona Paduánskeho z 19. storočia. Na oltárnych krídlach sú maľby postáv 16 svätých. Štít s krížom použili z ďalšieho oltára.

Bronzová krstiteľnica zo 14. storočia patrí medzi najstaršie zachované pamiatky Dómu. Noha krstiteľnice je ozdobne prelamovaná trojuholníkmi, kupa je zdobená reliéfmi. Nápis na vrchnom okraji kupy je dnes už nečitateľný. Vrchnák je z roku 1914.

Oltárny obraz sv. Anny Metercie je neskorogotický z roku 1516. Obraz je sekundárne umiestnený v neogotickom oltári a bol reštaurovaný v rokoch 1962 – 1963. Znázorňuje Jesseho rodokmeň s rastlinnými úponkami, s postavami Metercie, Panny Márie a so svätcami.

Gotická Kalvária z dvatsiatych rokov 15. storočia je sekundárne umiestnená v kráľovskej empore. Polychromované drevorezby plastík sú nadživotnej veľkosti. Korpus na kríži je vysoký vyše troch metrov.

Baroková monštrancia z roku 1770 od zlatníka J. Szilassyho je zdobená tepaným a emailovým dekorom, vykladaná drahokamami, polodrahokamami a emailovými obrázkami. Monštrancia je vysoká jeden meter.

Lampáš kráľa Mateja je gotická kamenná vežička. Tympanóny vežičiek zdobí zdvojený erb Košíc a Hunadyovcov, erby Uhorska, Dalmácie, Čiech a erb neznámeho pôvodu. Lampáš stál pôvodne na cintoríne pri katedrále a do interiéru ho priniesli roku 1940.

Bočný oltár Klaňanie troch kráľov je neogotický z roku 1896.

Gotické drevené polychromované plastiky sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Martina, sv. Imricha pod chórom z polovice 15. storočia. Plastiky sú pripisované prešovskému sochárovi Jánovi Weissovi.

Oltárny obraz Oplakávanie Krista zo začiatku 19. storočia.

Nástenná maľba apoteóza života Františka Rákocziho II. z roku 1914 – 1919 od maliara A Duditsa. Maľba je riešená ako triptych.

Krypta bola vybudovaná po vydaní súhlasu na prevoz telesných pozostatkov Františka Rákocziho a jeho druhov z Turecka, ktorý vydal cisár František Jozef. Roku 1906 do nej uložili aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej, syna Jozefa, pobočníka Berczényho, generála Esterházyho a dvorného majstra Šibrika. Autormi sarkofágov sú sochári F. Mikula a A. Andreeti.

Reliéf sv. Alžbety Uhorskej pochádza z čias okolo roku 1470 a je pripisovaný majstrovi Štefanovi.

Kamenné gotické pastofórium od majstra Štefana, ktoré bolo dokončené roku 1477. Kované dvierka pochádzajú z 15. storočia a zdobia ich miniatúrne erby krejín a šľchtických rodov.

Neogotická kamenná kazateľnica z 19. storočia. Bladachýn je drevený. Na točitom schodišti s kružbovým zábradlím sú na parapete rečnišťa sochy prorokov a cirkevných otcov. Mreža okolo kazateľnice je kovaná.