NEDEĽA 24.jún 2012 / sv.Ján Krstiteľ a Kráľovná Pokoja (výročie zjavenia Panny Márie v Medjugorie)

„My, biskupi, po trojročnom odbornom skúmaní prehlasujeme Medžugorie za posvätné miesto, za miesto modlitby. To znamená, že nám neprekáža, ak na tomto miesto niekto uctieva Božiu Matku spôsobom v súlade s učením a vierou Katolíckej cirkvi. Ostatné prenechávame ďalšiemu skúmaniu. Cirkev sa neponáhľa.“

 Jeho Eminencia, Kardinál Dr. Franjo Kuharić, Záhrebský arcibiskup

(Hlas Koncilu, 15. augusta 1993)

 (Porov. Zadar’ Declaration, Commentary of the Declaration,Congregatio pro doctrina fidei - Vatican ; Ten years since the Zadar Declaration )

Sprievodca farnosťou Medžugorie

Farnosť Medžugorie sa nachádza v štáte Bosna a Hercegovina, 25 km juhozápadne od Mostaru. Medžugorie, ktorého názov má slovanský pôvod, znamená oblasť medzi dvoma horami. Medžugorie sa v súčasnosti skladá z dedín Bijaković, Vionica, Miletina a Šurmanc, ktoré spoločne tvoria rímskokatolícku farnosť s približne 5000 obyvateľmi (údaj z r. 2005). Pastoračnú činnosť farnosti vedú kňazi františkánskej provincie nanebovzatia Panny Márie v Hercegovine.

Miestne obyvateľstvo sa skladá z Chorvátov, ktoré prijalo kresťanstvo pred trinástimi storočiami. Prvá zmienka o existencii tejto dediny pochádza z roku 1599. Súčasná farnosť bola založená v roku 1892 a je zasvätená sv. Jakubovi, apoštolovi, ochrancovi pútnikov.

Do 24. júna 1981 sa Medžugorie ničím od ostatných okolitých dedín nelíšilo: ľudia pracovali na poliach, pestovali tabak a vinič, predávali víno a zeleninu, čo zabezpečovalo skromné podmienky na živobytie. Pre nepriaznivú sociálnu situáciu mnohí odchádzali za prácou do zahraničia: do zámoria alebo krajín západnej Európy, ako i do veľkomiest Bosny a Hercegoviny a Chorvátska.

 
Zjavenia Panny Márie

24. júna 1981 videlo okolo 18.00 hod. šesť mladých ľudí – Ivanka Ivanković, Mirjana Dragićević, Vicka Ivanković, Ivan Dragićević, Ivan Ivanković a Milka Pavlović – a kopci zvanom Crnica, niekoľko sto metrov nad miestom, ktoré sa dnes nazýva Podbrdo, mladú ženu s dieťaťom v náručí, ktorá ich rukou volala, aby k nej prišli bližšie. Vystrašené deti sa k nej však báli priblížiť.

Na druhý deň, 25. júna 1981, pocítili štyria z nich – Ivanka Ivanković, Mirjana Dragićević, Vicka Ivanković and Ivan Dragićević – v rovnakom čase silné volanie prísť znova na to miesto, kde deň predtým videli osobu, v ktorej rozpoznali Pannu Máriu. Pridali sa k nim Marija Pavlović a Jakov Čolo. Takto sa vytvorila skupina medžugorských vizionárov. Modlili sa a rozprávali s Pannou Máriu. Odvtedy sa každoročne 25. jún oslavuje ako deň výročia zjavení v Medžugorie. Od toho dňa majú vizionári každodenné zjavenia, kdekoľvek sa nachádzali, spolu či samostatne. Milka Pavlović a Ivan Ivanković už viac Pannu Máriu nevideli.

Na tretí deň, 26. júna 1981, dala Panna Mária prostredníctvom detí posolstvo, v ktorom po prvýkrát pozýva k pokoju slovami: „Pokoj, pokoj, pokoj – jedine pokoj! Pokoj musí zavládnuť medzi Bohom a človekom a medzi ľuďmi navzájom!“ Zjavenie a posolstvá Panny Márie podnietili ľudí, najskôr domácich obyvateľov z farnosti, neskoršie i ľudí z okolitých dedín či dokonca celého sveta, k spoločnej modlitbe.

Prenasledovania vizionárov, ich rodičov, príbuzných, farníkov, kňazov, ba dokonca i samotných pútnikov začalo bezprostredne po začiatku zjavení. Polícia často brávala vizionárov na výsluch, podstúpili tiež viaceré psychiatrické vyšetrenia, ktoré zakaždým potvrdili, že deti sú zdravé. Aj ďalšie vyšetrenia z nasledujúcich rokov priniesli rovnaký výsledok.

Otec Jozo Zovko, vtedajší farský kňaz v Medžugorie, bol mesiac a pol po začatí zjavení uväznený, a i napriek jeho nevine vtedajším komunistickým režimom odsúdený na tri a pol roka väzenia.

Vďaka zjaveniam Panny Márie v Medžugorie sa z malej dedinskej farnosti stalo pre veľký zástup pútnikov z celého sveta miesto stretnutia (v prvých 20-tich rokoch ich bolo viac ako 20 miliónov), a jedným z najväčších modlitebných centier sveta, porovnateľný s Lurdami a Fatimou.

Nespočetné množstvo ľudí svedčí o tom, že práve na tomto mieste našli svoju vieru a získali pokoj.

Vizionári spoločne podávajú svedectvo o tom, že prostredníctvom nich dáva Panna Mária posolstvá pre farnosť a svet. Týkajú sa najmä pokoja, viery, obrátenia, modlitby a pôstu. Farníci spolu s pútnikmi sa musia najskôr stať svedkami zjavení a posolstiev Panny Márie, a až potom sa s vizionármi pridať k uskutočňovaniu jej plánu obrátenia sveta a zmierenia s Bohom.

Koncom roku 1982 sa Panna Mária vnútorným spôsobom (locutio cordis) začala prihovárať dvom desaťročným dievčatám, Jelene a Marijane Vasil. Prostredníctvom ich modlitebnej skupiny viedla Panna Mária od roku 1983 – 1987 modlitebné hnutie, ktoré vzniklo na začiatku zjavení.

Posolstvá Panny Márie z Medžugorie vytvárajú určitú školu pokoja, modlitby a lásky.

Kostol sv. Jakuba

Krátko po založení farnosti v r. 1892 bola dokončená stavba starého kostola v roku 1897. Na vtedajšie časy išlo o nádhernú priestrannú stavbu. Nakoľko bol však kostol postavený na nestabilnej pôde, čoskoro začala praskať. Hneď po ukončení prvej svetovej vojny začali obyvatelia farnosti uvažovať o postavení nového kostola, ktorého stavba trvala od roku 1945 do 19. januára 1969, kedy bol kostol vysvätený.

Kostol sv. Jakuba je dnes centrom a strediskom ako sviatostného tak i modlitebného života, a to nie len pre miestnych členov farnosti, ale tiež pre pútnikov.

Oplotený park uprostred kruhového objazdu východne od kostola pripomína miesto, kde niekedy stál starý kostol.

Vonkajší oltár

                      Kvôli novým potrebám, ktoré súviseli najmä s príchodom veľkého počtu pútnikov, sa stále podnikajú nové úpravy kostola a jeho okolia.

Vonkajší oltár, zhotovený v roku 1989, a okolitý modlitebný priestor (s približne 500 miestami na sedenie) sú v letnom období a počas veľkých sviatkov miestom stretnutia pre tisícky pútnikov, ktorí v tomto čase prichádzajú do Medžugoria.

Tajomstvá ruženca svetla

           Za letným oltárom, v časti, kde sa pôvodne nachádzali vinice, je postavených päť zastavení zobrazujúcich tajomstvá ruženca svetla. Ide o mozaiky zobrazujúce konkrétne tajomstvá z obdobia Ježišovho verejného života.

Socha vzkrieseného Krista               

Na konci zastavení tajomstiev ruženca svetla sa nachádza bronzovo-medená socha, ktorá ma názov „Vzkriesený Kristus“. Skladá z dvoch častí – vodorovného kríža a ukrižovaného tela Ježiša Krista.

Vrch zjavenia

Miesto prvých zjavení Panny Márie, ktoré sa nachádza niekoľko sto metrov nad dedinou Bijakovići, zvané Podbrdo, sa dnes nazýva Vrchom zjavenia.

Strmá cesta vychádzajúca od domov vedie k miestu, kde sa odohrali prvé zjavenia. Pozdĺž tejto cesty umiestnili v roku 1989 bronzové reliéfy zobrazujúce tajomstvá radostného a bolestného ruženca. V júni 2002 boli umiestnené na ceste z Podbrda smerom k Modrému krížu bronzové reliéfy predstavujúce tajomstvá slávnostného ruženca. Autorom týchto reliéfov je prof. Carmelo Puzzolo. V súčasnosti je celá cesta vďaka osvetleniu prístupná i v noci.

Na ceste smerom k miestu zjavenia je postavený veľký drevený kríž, ktorý naznačuje miesto, na ktorom dala Panna Mária prostredníctvom vizionárky Mirjany Pavlović v tretí deň zjavení po prvýkrát pozvanie k pokoju.

Priamo na mieste zjavenia bola na počesť 20. výročia zjavení umiestnená socha Kráľovnej pokoja, ktorá bola vymodelovaná podľa modelu sochy nachádzajúcej sa na nádvorí pred kostolom (jej autorom je Dino Felici).

Miesto zjavenia znamená pre pútnikov stretnutie s Pannou Máriou prostredníctvom osobnej modlitby a modlitby sv. ruženca.

Na úpätí Vrchu zjavenia sa nachádza Modrý kríž, ktorý tam bol umiestnený v roku 1985. Na tomto mieste sa pravidelne od 4. júla 1982 stretáva modlitebná skupina vizionára Ivana.

Krížny vrch (Križevac)                        

Križevac je kopec, ktorý sa nachádza nad farnosťou Medžugorie vo výške 520 mnm. Na jeho vrchu postavili obyvatelia farnosti 15. marca 1934 betónový kríž vysoký 8,56 m ako pamiatku 1900-stého výročia smrti Pána Ježiša. Na kríži je napísané: „Ježišovi Kristovi, vykupiteľovi ľudského pokolenia, ako znak viery, lásky a nádeje, na počesť 1900-tych rokov smrti Ježiša.“

V kríži sú umiestnené relikvie sv. kríža z Ríma.

Od postavenia tohto kríža bol zavedený zvyk sláviť sv. omše na Križevci, a to na slávnosť Povýšenia sv. kríža v prvú nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie.

Podľa výpovede vizionárov povedala Panna Márie v posolstve z 30. augusta 1984: „Kríž bol tiež súčasťou Božieho plánu, keď ste ho stavali.“

Od začiatku zjavení sa veriaci začali modliť cestou na Križevac krížovú cestu. Na začiatku boli jednotlivé stanice označené jednoduchými drevenými krížmi. V roku 1988 boli na ich miesto umiestnené bronzové reliéfy (ich autorom je prof. Carmelo Puzzolo). Na každom z nich, okrem zastavenia v Getsemanskej záhrade, je zobrazená aj Panna Mária.

Križevac je pre pútnikov pozvaním stretnúť Ježiša v Jeho utrpení a objaviť Jeho lásku.

V prvý rok výročia smrti fra Slavka Barbarića (24. novembra 2001) bol postavený na mieste, kde odovzdal svoju dušu Pánovi, kamenný pomník, do ktorého je vsadená bronzová podobizeň fra Slavka. Medzi dvoma zastaveniami krížovej cesty zostáva tak znak a pamiatka na muža, ktorý hovoril, čo si myslel a urobil to, čo povedal, nasledujúc evanjelium a posolstvá Matky Vteleného Slova, Kráľovnej pokoja.