Kontroverzný list biskupov slovenska (1.1.2017) Zasvätenie vs. zverenie sa Panne Márii

V kostoloch Slovenska sa na Nový rok číta pastiersky list
Bratislava 31. decembra (TK KBS) Slovenskí biskupi pripravili pre veriach na Slávnosť Bohorodičky Panny Márie pastiersky list. Jeho témou je storočnica fatimských zjavení. List prinášame v plnom znení.

Rok 2017 – storočnica fatimských zjavení
(Celoslovenský pastiersky list na 1. január 2017)

Drahí bratia a sestry!
Dnes je prvý január – deň významovo veľmi bohatý: Je to cirkevná slávnosť Panny Márie Bohorodičky, zároveň Svetový deň pokoja, občiansky Nový rok i Deň vzniku Slovenskej republiky.
Všetky významy tohto dňa sa spájajú v nás. My sme veriaci katolíci, sme aj občania Slovenskej republiky a patríme aj do svetového spoločenstva národov. Na Nový rok si podľa pekného zvyku vinšujeme zdravie, šťastie a hojné Božie požehnanie. Potešilo by nás, keby sa tieto krásne vinše naplnili. Uvedomujeme si však, že čosi – hoci nie všetko – je aj v našich rukách, aby sme sa pričinili o to šťastie a požehnanie v nastávajúcom novom roku.
V tomto pastierskom liste si chceme pripomenúť najmä duchovné prostriedky, ktoré nám umožňujú dobre žiť pred Bohom, čiže – byť svätými.
Keďže celý rok 2017 je pamätným rokom storočnice fatimských zjavení Panny Márie, pouvažujme nad fatimským posolstvom.
Pripomeňme si, čo sa pred sto rokmi stalo neďaleko malého portugalského mestečka Fatima v malebnom vidieckom údolí Cova da Iria.
Trom deťom – 10-ročnej Lucii, 9-ročnému Františkovi a 7-ročnej Hyacinte – sa v roku 1917 šesťkrát, pravidelne raz za mesiac, počnúc od 13. mája a končiac 13. októbra, zjavovala Panna Mária. Deti boli čiastočne – pokiaľ sa to len v takomto prípade dá – na mimoriadne zjavenie pripravené. Už v predchádzajúcom roku – 1916 – sa im totiž párkrát zjavil Boží anjel a žiadal ich, aby sa modlili a obetovali – a to nielen za seba, ale aj za celý svet.
V tých časoch vrcholila prvá svetová vojna. Na početných frontoch boli mnohí ranení a umierali tisíce vojakov i civilistov. Na viacerých miestach Európy boli hladomory a vzbury. V cárskom Rusku sa dostali k moci boľševickí revolucionári a následne vznikol ateistický Sovietsky zväz.
V deň prvého zjavenia 13. mája 1917 bola nedeľa, keď tri deti pásli ovce v údolí Cova da Iria. Okolo jednej hodiny popoludní sa im nad malým dubom zjavila Panna Mária. Prišla oblečená v bielom, skvejúcom sa šate. Povedala deťom, že prichádza z neba, a chce, aby vždy trinásteho dňa v mesiaci prichádzali sem, a to počas šiestich mesiacov po sebe. Potom im povie viac.
Správa o zjaveniach, a najmä to, že sa budú pravidelne opakovať, vzbudila veľký záujem všetkých obyvateľov, nielen veriacich. Preto 13. októbra 1917, keď bolo posledné zjavenie a mal sa udiať aj avizovaný zázrak, prišlo do údolia Cova da Iria asi 70 tisíc ľudí.
V ten deň pršalo, bola zima a fúkal nepríjemný vietor. Všetci boli presvedčení, že ak sa udeje zázrak, bude to potvrdenie pravdivosti Máriiných zjavení. Ak nie, deti budú vyhlásené za podvodníkov a veriaci, zvlášť Katolícka cirkev, budú veľmi zosmiešnení.
Okolo poludnia dážď ustal. Deťom sa zjavila Panna Mária a spoza mrakov vykuklo slnko. Krátko nato sa stal zázrak nazývaný „tanec slnka“, ktorý videli všetci prítomní. Úplne jasné slnko sa začalo točiť a meniť rôzne farby. Rýchlo rotujúce slnko akoby padalo na zem a ľudia sa báli. Úkaz trval asi 10 minút. Zjavenie sa skončilo tak, že na pozadí upokojeného slnka sa ukázala Panna Mária.
Lucia potom vravela, že aj keď sa Mária zjavuje v rôznych podobách, vždy si želá to, čo dobrá Matka – pomáhať ľuďom kráčať cestou svätosti.
Panna Mária naliehavo žiadala, aby sa všetci polepšili, lebo ak neprestanú hriechmi urážať Boha a robiť si navzájom zle, príde iná vojna, horšia ako táto prebiehajúca.
Potvrdenie pravosti Máriiných zjavení zázračným „tancom slnka“ bolo vo všeobecnosti nevyvrátiteľné; videli ho desaťtisíce ľudí. Pozorovaná rotácia slnka sa nedala uspokojivo vedecky vysvetliť. A, žiaľ, naplnilo sa aj varovanie Božej Matky. Prvá svetová vojna sa skončila a po nej prišla ešte horšia – druhá svetová vojna, lebo ľudia nezačali lepšie žiť.
Posolstvo Matky Božej Fatimskej je plné materinskej lásky. Ukazuje ľudstvu cestu, ako kráčať k svätosti. Iba pokánie je jedinou cestou k morálnej náprave. Pápež Pavol VI. v závere tretieho zasadania Druhého vatikánskeho koncilu (dňa 21. novembra 1964) zveril ľudstvo Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a zároveň vyhlásil Pannu Máriu za „Matku Cirkvi“.
My, jednotlivo či spoločne, si môžeme toto postavenie sa pod ochranu Matky Božej často pripomínať. Panna Mária zároveň priblížila duchovné prostriedky, ktoré napomáhajú polepšeniu človeka i sveta. Sú to najmä: svätá spoveď a sväté prijímanie počas prvých sobôt v mesiaci; modlitba posvätného ruženca a rozjímanie nad ružencovými tajomstvami – s úmyslom: odčiniť urážky, ktorými ľudia urážajú Pána Boha a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie.
V súkromných zjaveniach – uznaných Cirkvou – ide o to, aby sme správne pochopili znamenia čias. Tak je to aj pri fatimských zjaveniach.
V situácii, keď sa svet vysmieva z diabla a z pekla, fatimské deti vidia peklo v celej jeho hrôze. Keď si ľudia myslia, že ich zloba (vojny, násilie, vydieranie, korupcia…) nemá žiadne dôsledky, vidíme utrpenie ako dôsledok morálneho úpadku ľudstva.
Keď si na prahu nového roka vinšujeme zdravie a šťastie – mali by sme prijať vekmi osvedčený liek na morálne choroby ľudstva – úprimné pokánie!
Mali by sme si uvedomiť, že opravdivý pokoj nie je iba bezvojnový stav; nie je ani len rovnováha medzi protikladnými mocnosťami alebo výsledok despotickej vlády. V pravom zmysle slova je pokoj „dielom spravodlivosti“ (porovnaj Izaiáš 32, 17). Pravý pokoj je ovocím poriadku, ktorý vštepil do ľudskej spoločnosti jej božský Zakladateľ a ktorý majú ľudia uskutočňovať. Želaný pokoj sa nikdy nezískava raz navždy. Treba ho budovať nepretržite. A keďže aj ľudská vôľa je narušená hriechom, starostlivosť o pokoj vyžaduje od každého vytrvalé ovládanie vášní a bdelosť zákonitej vrchnosti.
Vrchnosť má zaručiť všetkým osobné blaho, v ktorom si budú medzi sebou vymieňať bohatstvá svojho ducha a nadania. Preto sa na všetkých kresťanov vzťahuje naliehavá výzva, aby sa životom „podľa pravdy a v láske“ (porovnaj Efezanom 4, 15) spojili s mierumilovnými ľuďmi a s nimi sa modlili i pracovali za pokoj (porovnaj koncilovú konštitúciu Gaudium et spes – Radosť a nádej, kapitolu 78).
Drahí bratia a sestry. Slávime Nový rok a vianočnú dobu, v ktorej sme dostali ďalšiu veľkú ponuku – cestou osobného pokánia môžeme prispieť k lepšiemu životu. Nebojme sa v nastávajúcom roku používať osvedčené duchovné prostriedky ponúkané Pannou Máriou. Jej materinská starostlivosť o nás i jej nebeský príhovor sú zárukou nášho budúceho životného úspechu.

Srdečne vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi

www.tkkbs.sk/view.php

Zjavenie 13. októbra 1917 a zázrak vo Fatime. Zasvätí pápež Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie?

13. októbra 1917 sa do Fatimy chystá veľmi veľké množstvo ľudí, pretože na tento deň je prisľúbený zázrak. Lucia o tomto zázraku hovorila, že Panna Mária potvrdí pravosť zjavení. Lucia to doma nemá ľahké. Jej mama je plná strachu, že Lucia ľudí podviedla. Bojí sa, že sa nič nestane, že jej dcéra ostane klamárkou, celá ich rodina utrpí na dobrom mene, ktoré má.

Podľa štatistiky 13. októbra do Cova da Iria prišlo asi 70 000 ľudí. Počasie tiež nebolo dobré, vonku pršalo, bola zima, fúkal strašný vietor. Šudia, ktorí od skorého rána prichádzali do Cova da Iria, borili sa v blate a boli celí premočení. Keďže fúkal vietor, nepomohli im ani dáždniky. Od rána sa tam modlili a čakali na to, čo Boh vykoná skrze Pannu Máriu.
Do Cova da Iria prichádzajú aj mnohí slobodomurári, ktorí chcú toto všetko zosmiešniť, uviesť v masmédiách, akí luhári sú kresťania. Pre nich tá chvíľa čakania bola veľmi dlhá. Okolo poludnia prichádzajú do Cova da Iria aj deti. Majú veľký problém sa tam dostať cez tie davy ľudí. Chlapi im pomáhajú, aby sa dostali k dubu, kde po minulé mesiace sa im Panna Mária zjavovala.
Okolo poludnia v žiare a v blesku prichádza Panna Mária, zjavuje sa im nad nízkym dubom, ktorý už je celý zničený, pretože ľudia ho už obtrhali. Lucia sa jej opäť pýta, čo si od nich žiada. Ona si žiada, aby na tom mieste postavili kaplnku na jej počesť, pretože je Ružencová Panna Mária. Chce, aby sa každý deň modlili sv. ruženec. Keďže v tom čase bola prvá svetová vojna, Lucia sa jej pýta, či sa skoro skončí táto vojna. Panna Mária im hovorí, že áno, skončí sa skoro a vojaci sa vrátia domov. Lucia s Matkou Božou rozpráva aj o bežných veciach.

Lenže potom sa stáva jedna zvláštna vec. Slnko predtým bolo zakryté mrakmi, husto pršalo. Tesne pred tým, ako malo začať zjavenie, dážď ustáva, mraky akoby sa začali od seba vzdiaľovať a v malej štrbine sa začína ukazovať slnko. Panna Mária roztvorila ruky, z jej rúk opäť vyšla žiara a Lucia nevediac prečo, ani nehľadela na slnko, skôr hľadela na hruď Panny Márie, zrazu vykríkla: “ Pozrite na Slnko!“
A vtedy sa stal zázrak nazývaný aj ako tanec slnka. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo rôzne farby. Farebné lúče padali na ľudí, takže aj ľudia sa navzájom videli farebne. Začalo veľmi silne rotovať a v tej rotácii, akoby padalo na zem. Bolo hrozné. Všetci si mysleli, že sa blíži koniec sveta. Ľudia od hrôzy a strachu kričali. Padali do blata, modlili sa a prosili o odpustenie hriechov. Zázrak Slnka trval asi 10 minút.
Zjavenie sa však ešte neskončilo. Keď sa deti pozreli do Slnka, v popredí Slnka uvideli Pannu Máriu, malého Ježiška a sv. Jozefa. Panna Mária sa im tam zjavuje so Sv. Rodinou. To bolo jedno zjavenie. Potom toto zmizlo a Panna Mária sa im potom zjavila ako Karmelská Panna Mária. Lucia to spoznala podľa jej šiat. Keď toto zmizlo, tak potom sa im Panna Mária zjavila ešte ako Sedembolestná Panna Mária. Lucia vravela, že spoznávala v duchu, nepovedala jej to Panna Mária, že aj keď prichádza v rôznych podobách, vždy si želá jedno a to isté ako Matka, aby nám pomohla kráčať cestou svätosti, aby nám ukázala cestu.
Prítomnosť Sv. Rodiny v zjavení chápala ako naliehavú výzvu k svätosti rodín, aby sme upriamili svoj pohľad na Nazaretskú Rodinu a nasledovali ju pri tomto putovaní do neba. V zjavení Karmelskej Panny Márie v rehoľnom rúchu vidí výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote, a zjavenie Bolestnej Márie vidí ako výzvu k dokonalosti kresťanského života, tým nám chce vyjadriť hodnotu utrpenia a obety z lásky. Tento zázrak potvrdil pravosť zjavení vo Fatime. Celé posolstvo fatimskej Panny Márie musíme chápať vo svetle materinskej lásky. Či môže matka mlčať, keď sú podkopávané základy našej spásy?

Zjavenie 13. októbra sa skončilo, ale zjavenia sa týmto nekončia. Panna Mária 13. júla Lucii povedala, že príde a požiada o zasvätenie Ruska a požiada o odprosujúce zmierne pobožnosti v prvé soboty mesiaca.
13. októbra sa zjavenia vo Fatime končia a 25. októbra sa začína veľká októbrová socialistická revolúcia, to, o čom Panna Mária v júli deťom hovorila. Rusko začína rozširovať svoje bludy do celého sveta. Všetko to začína v Rusku v strašnej sile a moci. Stalin likvidoval cirkev, kňazov, kostoly. Roky po októbrovej revolúcii to boli roky mučeníctva v Rusku. Preto Panna Mária povedala, že príde a požiada Sv. otca o zasvätenie Ruska. Povedala: „Ak sa ľudia neobrátia a neprestanú urážať Boha, príde iná vojna, horšia ako táto prvá.“ Prvá svetová vojna skončila a za ňou prišla ešte horšia, druhá svetová vojna.

Ďalšie zjavenia

Po týchto pravidelných zjaveniach sa Panna Mária deťom zjavuje ešte niekoľkokrát. Jedno zjavenie mala ešte Hyacintka tesne pred svojou smrťou. Panna Mária Lucii povedala, že Hyacintku a Františka si zoberie veľmi skoro, ale ona na určitý čas ostane na tomto svete. Pán Ježiš si ňou chce poslúžiť, aby dala spoznať a milovať Pannu Máriu. „Pán Ježiš chce ustanoviť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Kto ju prijme, tomu sľubujem spásu a tieto duše budú drahé Bohu, budú ako kvety, ktorými ja sama okrášlim Jeho trón.“ „A to zostanem sama?“ Panna Mária jej hovorí: „Nie, nebudeš sama, moje Nepoškvrnené Srdce bude tvojím útočišťom a istou ochranou, ktorá ťa privedie k Bohu.“
V roku 1918 František ochorel. V Portugalsku vtedy zúrila chrípková epidémia a on na chrípku zomiera. Takisto aj Hyacintka ochorela. V roku 1919 má ešte zjavenie a Panna Mária jej v tomto zjavení presne povie dátum, kedy zomrie a povie jej ešte niečo, o čom sa tak málo hovorí v dnešných časoch a je to veľmi aktuálne na túto dobu: „Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty. Lekári nemajú svetla, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí. Veľmi čistí. Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči vlastným predstaveným a voči sv. Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi.“
Určite nie náhodou počula Hyacintka od Panny Márie tieto slová, dnes sú zvlášť aktuálne, lebo vidíme, aká móda vládne svetom. Tí, ktorí sa obliekajú neslušne, dávajú podnet k hriechu, sú zodpovední nielen za vlastné hriechy, ale aj za hriechy iných, ktoré zapríčinili. Neslušná móda je diablovým úskokom a vidíme, že svet ju poslúcha, akoby to bol zákon. Do tejto siete diabol loví mnohé duše. Naše odevy musia chrániť oči a srdcia, aby sme sa nedali strhnúť pokušeniam tela a sveta.
František zomrel 4.4.1919, Hyacintka 20.2.1920 a Lucia zostáva sama. Ale tak ako jej to Panna Mária sľúbila, Jej Nepoškvrnené Srdce bude jej útočiskom a istou cestou, ktorá ju dovedie k Bohu.

Ďalšie zjavenia Lucii

Panna Mária sa Lucii zjavuje viac krát v kláštore, do ktorého Lucia vstúpila, v kláštornej kaplnke. Jedno dôležité zjavenie mala Lucia 10. decembra 1925. Panna Mária sa jej tam nezjavuje sama, zjavuje sa jej s malým dieťaťom Ježiškom, ktorý prichádza po boku Panny Márie. Panna Mária jej ukazuje svoje Srdce, ktoré je ovinuté tŕním a jeden tŕň bodá do toho srdca. A vtedy dieťa Ježiš povedalo Lucii:
„Maj zľutovanie nad srdcom svojej Najsvätejšej Matky, ktoré je pokryté tŕňmi, ktoré jej nevďační ľudia v každom okamihu doň vtláčajú. A niet nikoho, kto by robil zadosťučinenie, aby vytiahol to tŕnie.“
Panna Mária Lucii hovorí: „Dieťa moje, aspoň ty ma poteš. Povedz všetkým, ktorí počas piatich mesiacov v prvé soboty pristúpia k sv. spovedi, prijmú sv. prijímanie, pomodlia sa ruženec a aspoň 15 minút mi budú robiť spoločnosť rozjímajúc o ružencových tajomstvách s cieľom, aby ma potešili, sľubujem, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými pre večnú spásu ich duše.“
Počas nočnej modlitby z 29. na 30. mája 1930 Pán Ježiš povedal sestre Lucii, že praktizovanie pobožnosti prvých sobôt bude možné taktiež v nedeľu po prvej sobote, ak s tým budú kňazi súhlasiť. Potom Pán Ježiš Lucii vysvetlil, prečo päť prvých sobôt a nie sedem, alebo deväť: «Dcére moja, dôvod je veľmi jednoduchý: je päť druhov urážok a rúhaní proti Nepoškvrnenému Srdcu Márie:
1. Rúhanie proti Nepoškvrnenému počatiu.
2. Rúhanie proti panenstvu Matky Božej.
3. Rúhanie proti jej Božskému materstvu, pri súčasnom nesúhlase uznať ju za Matku ľudského pokolenia.
4. Skutky tých, ktorí sa snažia verejne vštiepiť do sŕdc detí ľahostajnosť, pohŕdanie či dokonca nenávisť voči Nepoškvrnenej Matke.
5. Skutky tých, ktorí profanizujú obrazy Najsvätejšej Panny.»

Panna Mária nám dáva jeden obrovský prísľub skrze tieto zjavenia vo Fatime. Dáva nám prísľub večnosti. A nechce od nás veľa, len päť prvých sobôt s úmyslom potešiť ju, byť s ňou, modliť sa ruženec a vyťahovať tŕne, ktoré jej hriešnici svojimi hriechmi bodajú do jej Srdca. Tak málo si žiada Panna Mária, tak veľa sme mohli za to dostať.

15.2.1926, sa zjavuje v kaplnke Lucii Ježiš ako dieťa a pýta sa jej: „Už si rozšírila úctu k Nepoškvrnenému Srdcu mojej Matky?“ Lucia hovorí: „Mám ťažkosti, ty vieš, že som to povedala kňazovi, aj biskupovi, ty vieš že ja som urobila všetko preto a viac už urobiť nemôžem.“
Ďalej Lucia povedala, že niektoré duše majú ťažkosti spovedať sa v sobotu a prosila, či by spoveď mohla byť platná 8 dní. Ježiš odpovedal:“ Áno, môže to byť aj dlhšie, za predpokladu, že sú v stave milosti, keď ma prijímajú a majú úmysel odčiniť urážky spôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Máriinmu!“

Zjavenia ešte nekončia, nebo ešte stále útočí na srdcia ľudí. V roku 1929 mala opäť Lucia zjavenie v kaplnke. Zjavila sa jej Panna Mária a povedala:
„Prišla chvíľa, kedy si Pán Ježiš želá, aby sv. Otec so všetkými biskupmi zasvätil Rusko môjmu Srdcu a týmto prostriedkom ho Pán Ježiš zachráni. Je toľko duší, ktoré Božia spravodlivosť odsudzuje za urážky spáchané voči mne, preto prichádzam prosiť o zadosťučinenie. Obetuj sa s týmto úmyslom a modli sa.“ Lucia toto posolstvo odovzdáva cez svojho biskupa, cez svojho kňaza a neskôr aj sama píše sv. Otcovi, že si toto nebo želá.
Neskoršie Pán Ježiš vnútorným posolstvom Lucii povedal:
„Nechceli vyhovieť mojej žiadosti! Ako kráľ Francúzska (spomienka na nesplnenie požiadavky Božského Srdca Ježišovho) sa dajú na pokánie a pristúpia k zasväteniu, ale už bude neskoro! Rusko už medzitým rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý Otec bude musieť veľmi trpieť.“

Žiaľ, pápež Pius XI. neurobil toto zasvätenie. Za pontifikátu pápeža Pia XII. prichádza strašná vojna, o ktorej Panna Mária hovorila deťom ešte v júli 1917; vojna, ktorá bude mať oveľa horšie dôsledky, ako prvá svetová vojna.
V marci 1939, náš Pán sa zjavil Lucii:“ Žiadaj, znovu žiadaj, žiadaj neprestajne o založenie spoločenstva na odčinenie urážok a na počesť Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v prvé soboty v mesiaci. Čas sa blíži, keď moja sila spravodlivosti potrestá zločiny rozličných národov.

Zasvätenie Portugalska

Portugalskí biskupi vidia, aké davy ľudí prichádzajú do Fatimy, ako sa modlia. V prvých rokoch po začiatku zjavení neboli doporučené miestnym biskupom púte do Fatimy. Cirkevné vrchnosti si počínali s veľkou opatrnosťou. Fatimskí kňazi boli podrobení prenasledovaniu zo strany slobodomurárskych vrchností.
Zbožný ľud však napriek zákazu prichádzal až v šesťdesiatisícovom počte. Prichádzal iba ľud. S odstupom času, v roku 1922, miestny biskup konštatoval, že nie je možné nechať toľké davy bez pastorácie a dovoľuje slúžiť v Cova da Iria sv. omše. V roku 1926 navštevuje Fatimu už aj pápežsky nuncius. Miestny biskup z Leire robí prvú oficiálnu púť v roku 1927.
V roku 1930 bolo fatimské zjavenie uznané miestnym biskupom a do Fatimy prišlo oveľa väčšie množstvo pútnikov ako do Lúrd. Dovtedy Lurdy boli najväčšou svätyňou mariánskych zjavení. Portugalskí biskupi prijali zjavenie Panny Márie a vyhlásili národnú púť do Fatimy. Rusko šíri bludy a v Španielsku vypukla krvavá občianská vojna. Preto všetci portugalskí biskupi si robia púť do Fatimy, na kolenách pred sochou Panny Márie zasväcujú Portugalsko jej Nepoškvrnenému Srdcu. A Portugalsko bolo krajinou, ktorú komunizmus nezasiahol. Španielsko s Portugalskom má veľmi dlhú hranicu. Portugalsko sa vyhlo aj tragédii bratovražedného boja. Boh zázrakom túto krajinu uchránil vďaka zasväteniu, ktoré urobili portugalskí biskupi 13.5.1931.
Portugalskí biskupi v roku 1938 si robia ďalšiu púť do Fatimy, za účasti 20 biskupov, tisíc kňazov a vyše pol milóna veriaciach opäť zasväcujú Portugalsko. Vzývajú Pannu Máriu ako Kráľovnú Pokoja o pomoc, o záchranu pred druhou svetovou vojnou. Tým, že oni urobili tento akt, Portugalsko bolo uchránené od hrôzy druhej svetovej vojny. Toto je len vecou zázraku. Tu vidno, aký zásah malo zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tu vidno, čoho všetkého sme mohli byť aj my ušetrení, nebyť neposlušnosti, ktorá, žiaľ, zachvátila aj mnohých v cirkvi.

Zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

Pápež Pius XII. je nazývaný aj fatimský pápež, lebo bol za biskupa vysvätený 13. mája 1917. Presne v deň prvého zjavenia vo Fatime. Tento pápež sa začína Fatimou vážne zaoberať. Slávi svoje 25. výročie biskupskej vysviacky a vtedy si uvedomuje, že Fatimu nemôže nechať nepovšimnutú.
Pápež 13.mája 1942 cez vatikánsky rozhlas zasväcuje svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Vyzval všetkých biskupov, ale žiaľ, pridali sa k nemu iba portugalskí biskupi. Spojení s touto rozhlasovou reláciou zasvätili Portugalsko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Zvrat v druhej svetovej vojne nastal vďaka tomuto zasväteniu, pretože práve v tom roku 1942 pri Moskve nastáva obrat, Hitler začína ustupovať.

Vojna sa skončila a pápež pre toto dielo podniká ďalšie kroky. 5. júla 1952 zasväcuje Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie ľudí v Rusku, ale aj všetkých tých, ktorí sú pod komunistickou nadvládou (ap. list Sacro Vergente Anno).
Vieme veľmi dobre, že 50. roky boli aj u nás veľmi ťažké. Skutočne ako jeden červený drak s chápadlami začal komunistický režim ničiť všetko, všetky krajiny, kde mal akýkoľvek dosah.

Obnovenie zasvätenia sveta

Počas Druhého vatikánskeho koncilu 510 biskupov zo 78 krajín sveta podpísalo petíciu s prosbou, aby Svätý Otec zasvätil Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie celý svet, s osobitným vymenovaním Ruska a iných národov podmanených komunizmom, a aby to spolu s ním v ten istý deň urobili všetci biskupi sveta.
Dokument odovzdali Pavlovi VI. počas osobitnej audiencie 3. februára 1964. Pavol VI. 21. novembra 1964 „zasvätil ľudský rod“ Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. 13. mája 1967 – na 50. výročie fatimských zjavení Pavol VI. navštívil Fatimu, kde sa modlil o pokoj pre Cirkev a pre svet.

Ján Pavol II.

Vieme veľmi dobre, že požiadavka neba bola úplne splnená až cez pápeža, ktorý celkom svoj život zasvätil Panne Márii a to práve vďaka knihe o Pravej úcte k Panne Márii od Ľudovíta Grignona, ktorý pochopil veľkosť a dôležitosť Panny Márie v dejinách Cirkvi.
On sám svoj život úplne odovzdal a zasvätil Panne Márii ako kňaz aj ako biskup. Neskôr ako pápež Ján Pavol II. prijíma pápežské heslo: „Totus Tuus! Celý tvoj, Mária!“ Poznajúc, prečítajúc fatimské tajomstvo, po atentáte v roku 1981 si uvedomuje, že on je pápežom tohto tajomstva. O rok nato si urobí púť do Fatimy, kde ďakuje Matke Božej za záchranu svojho života a zasväcuje svet Panne Márii. Ale biskupi sveta s ním neboli spojení.
25.3.1984 tento pápež v Ríme opäť zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, v spojení so všetkými biskupmi sveta a to je brána, ktorá otvárala dvere pre milosť Božiu, pre pád komunizmu. Lucia v liste z 8. novembra 1989 adresovanom Svätému Otcovi píše: „Áno, bolo uskutočnené tak, ako si ho priala Matka Božia.“
Možno ešte spomenúť, že v jubilejnom roku 2000 (8. októbra) Ján Pavol II. zasvätil Cirkev a svet v treťom tisícročí Matke Božej. Bolo to v závere svätej omše, ktorá bola slúžená ako jubilejný deň biskupov. Na liturgii, a teda aj na akte zasvätenia, bolo prítomných 1400 biskupov z celého sveta. Aj tentoraz to bolo pred sochou Panny Márie privezenou na túto príležitosť z Fatimy.

Záver

Ako sme už uviedli, František zomrel 4.4.1919, Hyacintka 20.2.1920, blahorečení boli 13.5.2000 vo Fatime. Lucia zomrela 13.2.2005.
Následky toho, čo satan spôsobil vo svete, budeme ešte dlho všetci znášať. Musíme urobiť dostatočné zadosťučinenie za tú neposlušnosť, musíme priniesť ešte veľmi veľa modlitieb, obiet, aby sme odčinili to zlo, ktoré celá generácia spôsobila.
Príklad Portugalska nám ukazuje, čoho všetkého sme mohli byť aj my uchránení, keby boli prijali všetci biskupi výzvu svätého Otca a zasvätili svoje diecézy i celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Ale každý z nás môže prispieť k zasväteniu celého sveta: predovšetkým sám sa zveriť Panne Márii, zasvätiť svoju rodinu, pričiniť sa o zasvätenie farnosti, mesta, dediny … Pápeži vykonali, čo od nich Panna Mária žiadala, teraz je rad na nás!

www.maria.sk/zjavenia-panny-marie-vo-fatime